Blog    Galéria    Video    Kontakt    2 % z dane    Zasielanie noviniek  
  Index   Piatok 14.08.2020 » 191328 
MARMOLÁDSKA ODYSSEA V „40 ROKOV PRE FALIER 7c+“
21.08.2012 09:00 | 4009x | komentár: 1x

Sobota na skalách neďaleko Liptovského Mikuláša. Miro: „Jožo, budúci týždeň hlásia tlakovú výš nad strednou Európou, ideme do Dolomitov na Marmošku?“ „Jasné, pondelok ešte niečo vybavím a v utorok môžeme fičať...“

Za náš ciel sme si zvolili 380 metrovú cestu nachádzajúcu sa na Sloňom pilieri v pravej časti Marmolády s názvom „40 rokov pre Falier“, ktorú v roku 1993 urobili Igor Koller a Dino Kuráň a ohodnotili AF 7a, A2. V roku 2010 ju následne miestní talianskí borci Roland Mittersteiner a Oliver Renzler z Južného Tyrolska preliezli celú voľne štýlom RP s tým, že 7. dĺžku preliezli spätne až pri zlaňovaní. Jednotlivé dĺžky ohodnotili nasledovne: 6c, 6c, 6b/c, 6b, 7c+, 7b, 7c+, 7a, 5c/6a. Viac info o ich preleze nájdete na Jamesáckej stránke.


Sloní pilier s našou cestou. / Schéma našej cesty.

Utorok ráno sme teda sadli do auta a valili smerom na Innsbruck a Brenner na Mirovej Vektričke. Okolo pol desiatej večer sme dorazili do našej východiskovej dedinky Malga Ciapela. Pôvodný plán bol, že nasledujúci deň si oddýchneme, vynesieme si veci pod stenu a pozrieme sa kadiaľ ide naša línia. Novodobá technika však nedala a Miro už kontroloval predpoveď počasia na nasledujúce dva dni. Zmena! Zajtra ešte dobre, ale vo štvrtok už riziko dažďa. Ehm... krátka diskusia a operatívne meníme plán. Okolo desiatej večer sa rýchlo balíme, aby sme si stihli aspoň čo to pospať, kým nám nezačne o piatej ráno rinčať budík.


Cestou k hospodárstvu Ombreta. (f.: M. Peťo) / Sloní pilier v ľavej časti fotky na slnku. (f.: M. Peťo)

Stredu sme už pred šiestou ráno šľapali pod stenu. Najprv po značke k hospodárstvu Ombretta a odtiaľ direct pod monumentálny Sloní pilier, nachádzajúci sa v pravej časti Marmolády. Vyše dve hodiny do riadneho kopca s prevýšením asi 800 metrov. „Ideálny“ warm up pred celodenným lezením. Výraznú líniu sme trafili bez väčších problémov a okolo 9. hodiny sme sa už naväzovali na ultratenké a superľahke šnúrky od topánok Beal Ice twin pod nástupovou dĺžkou. Po úvodnej troječke začína seriózny alpinizmus. Hneď prvá dĺžka v nie veľmi kvalitnej skale a s nie veľmi dobrými možnosťami na zaistenie. Miro by vedel rozprávať... Inými slovami – držím loker, stojím loker a stoper medzi dvomi lokrami. Do druhej dĺžky sa už richtujem ja. Táto dĺžka má už aj dve skoby... pravdaže, ako to na Marmoške býva, orientácia je niekedy zložitá. Mňa to potiahlo kúsok od línie doprava, do špárky. Desať metrov otvorenej zarastenej špáry, podo mnou polica a odistiť sa to nedalo, teda určite nie z polôh, kde som bol rád, že sa ešte vôbec držím. Vrátiť sa už tiež nedalo, tak už mi nezostávalo nič iné, ako liezť ďalej, kým som ešte vládal, dúfajúc, že narazím na nejaké lepšie chyty a miesto, kde by sa dalo niečo založiť. Našťastie tak aj bolo. Krátky traverz ku štandu a dve dĺžky za nami. Tretia a štvrtá už prešli ľahšie. „A teď to začne“ vraveli sme si. Piata dĺžka ohodnotená talianskymi lezcami za 7c+. Miro naliezol, no neprehľadné kroky po dierkach a dva skoky ho na OS nepustili. Skúšal som to na flash pokiaľ mi Miro vedel vyradiť, ale ďalej som to už tiež nevedel. Nakoniec som sa prebil k ďalšej skobe a vymyslel si sekvenciu tak, aby som to najbližšie už preliezol. Už sme vedeli, že dnes to nestíhame, a ani nemáme silu opravovať tú dĺžku na PP a radšej ideme ďalej, aby sme si pozreli a vyskúšali ďalšie dĺžky. Vravím Mirovi: „Táto dĺžka bude moja, to nabudúce dám. Som vyšší, mne tie kroky budú pasovať lepšie“ . Šiestu dĺžku za 7b musel Miro celú čistiť. Zatrávnená špára. Už som si myslel, že na tom štande ošediviem, ale Miro si to musel prichystať tak, aby v nasledujúcom pokuse nespadol kvôli nejakému blatu v chyte. Prišli sme pod 7. dĺžku - poslednú ťažkú. „Zatiaľ by to bolo reálne“, vraveli sme si. Tu už bolo jasné, komu bude patriť. Keďže 5. dĺžka bola moja, táto druhá ťažká dĺžka bude zas Mirova koľaj. Veď predsa je len lepší v špárovom lezení. Do dĺžky som nabehol ja, aby si Miro trochu oddýchol a prehákoval som to po stoperoch a friendoch až k ďalšiemu štandu. Pravdaže, ako by to bolo, keby sa niečo „zaujímavé“ nestalo. Druhý nit a zároveň aj posledný, sa už nachádzal dosť ďaleko pod nohami, sedím si v tretom ošemetnom stoperi a na obzore skoba. Dotiahol som sa koľko sa dalo, očami zatláčam stoper do špáry a snažím sa dať expres do tutovo vyzerajúcej skoby. Zapínam expres do skoby... a skoro mi celá skoba aj s expresom poletela do doliny... Samozrejme, trofej pripínam na sedačku, beriem nula-trojku Black Diamond frienda a mastím ďalej. Tu už išlo len o to, aby si Miro dĺžku tak vyskúšal, aby ju pri ďalšom pokuse vedel preliezť. Pre krátkosť času sme už posledné dve dĺžky nedoliezali a šibali sme dolu pod stenu a strmými trávami a chodníkom ešte ďalšie dve hoďky k autu, kam sme dorazili okolo pol noci.


Jožo v 4. dĺžke. (f.: M. Peťo) / Miro v 7. dĺžke. (f.: J. Krištoffy)

Nasledujúci deň sa prebúdzame ako pokrčený alobal. Rozbití na padrť. So známymi konzultujeme počasie, preberáme jednotlivé dĺžky a analyzujeme rôzne varianty nasledujúceho útoku. Po zhodnotení všetkých faktorov – nášho momentálneho stavu či počasia, sme sa rozhodli dať si dva dni oddychu. Dobre sme urobili. Keby sme dali len jeden deň, okrem toho, že by sme boli ešte unavení, poobede by nás búrka spláchla dolu. Tento deň sme však využili na to, aby sme si vyniesli veci pod stenu a prešli sme sa tiež na chatu Falier. Ideálny aktívny oddychový deň.

V sobotu nastal (ako sa otrepane hovorí) „deň D“. Naľahko (ako cepri na vychádzke) k hospodárstvu Ombreta a ešte s ruksakmi dobrú hodinku priamo pod stenu strmými trávami. Tu nás prekvapila talianska dvojka v našej ceste. „Určite im niekto posunul, že sme tú cestu liezli pred dvomi dňami a teda vyčistili a omádžovali“. Mierne deprimovaní z toho, že nám to môže dosť skomplikovať pokus o prelez, sme rozoberali rôzne scenáre, ako je možná taká náhoda, že je tu 5 ľudí v celej Marmoláde a niekto si vyberie tú istú cestu ako my a pritom tá cesta čakala 17 rokov na voľný prelez... Našťastie to boli miestni lezci, ktorí boli dosť rýchli na to, aby sme sa na štandoch pod najťažšími dĺžkami nehádali, kto pôjde dať pokus...

Prvé štyri dĺžky, včetne tej mojej opravy v druhej dĺžke kde som predtým trochu zablúdil, prebehli v celku bez väčších problémov. V piatej dĺžke za 7c+, prvej, kde už bolo treba čos-tam zapučiť, som potiahol až ku nasledovnému štandu. To by teda bolo z krku. Nasledovnú, z minula vyčistenú špáru, preliezol Miro bez väčších problémov, aj keď na RP to jednoduché nebolo. Ocitli sme sa na štande pod poslednou ťažkou dĺžkou za 7c+. Miro práve doliezol. Ja som mal ťažkú dĺžku za sebou. Preliezť túto dĺžku RP, teda aj so zakladaním istení je veľmi obťažné a v niektorých miestach dokonca ťažko odistiteľné z lezeckej polohy. V znení tímovej práce sme sa dohodli, že kým Miro zregeneruje, ja to pôjdem odistiť a prehákovať až k ďalšiemu štandu. Miro popri tom ako si oddýchol, aj celkom solídne vymrzol, keďže začalo trochu pofukovať. Spustil ma k sebe na štand a pomerne stuhnutý nabehol do dĺžky. Posúval som ho očami z chytu do chytu a Miro super zabojoval v najťažších pasážach dĺžky. Záverečnú špáru som si bol istý, že už nepustí. S dobrou časovou rezervou som naliezol do neprebádanej, predposlednej dĺžky, nepríjemná špára za 7a, celá po svojom istení. Neviem či som na chytoch nechal viac mádža alebo krvi, ale bola v kapse. Na záver už len ľahká, ale o to dlhšia dĺžka na vrchol Slonieho piliera.

Radosť bola, mali sme slušný čas, bolo približne 18 hodín, ale vedeli sme, že sa ešte všetko neskončilo. Ešte trebalo bezpečne zlaniť. Zatiaľ nám všetko zapadalo až obdivuhodne dobre a tak sme si vraveli, že za hodinku sme dolu a ešte za svetla stihneme aj zostúpiť strmými trávami dolu. Sťahoval som lano z druhého zlaňáku, kde sme zlanili naraz dve dĺžky. Lano zastalo! Pohľad na Mira a od tohto momentu by prepis našej diskusie obsahoval viac cenzúry ako normálnych slov. Lano sa zauzlilo v karabíne na štande! Nie je veľa nad čím špekulovať. „Tú 7c+ som už prehákoval a odistil dvakrát, tak idem ja. Hoď mi tie Black Diamondy, nadávajúc vravím Mirovi, vediac, že v tej stene ešte pár hodín pobudneme... Miro mi dal všetok vercaig a na jednom prameni som už zakladal, čo sa dalo a kde sa dalo, hlavne rýchlo hore. Ďalšiu dĺžku (špára za 7a) už za svetla čelovky liezol Miro. Následne rozuzlil lano a začali sme s trojhodinovým oneskorením zlaňovať pomaly dolu, tak aby sme neminuli v tme žiaden štand. Po štvorhodinovej odysseyi sme konečne okolo 23. hodiny boli pod stenou. O našom fyzickom stave asi netreba veľa hovoriť, stačí, keď poviem, že som si obul hrubé ponožky a s komentárom „konečne mäkká topánka“ som si natiahol lezečku... Ešte dve hodiny strmého zostupu a o jednej v noci sme dorazili k autu, totálne zničení a schopní už len zaľahnúť.


Jatky, a to ma ešte len čaká 8. dĺžka po špáre. (f.: M. Peťo) / Nočná Odyssea, ešte 4 zlaňáky pred nami. (f.: J. Krištoffy)

Nasledujúce ráno – v nedeľu, sme sa, ešte poriadne pokrčení, pobalili a vyrazili na 12 hodinovú cestu domov.

Viac fotiek najdete v mojej GALÉRIÍ a zaujímavý fotoreport z celej akcie si môžete prehliadnuť na MIROVEJ STRÁNKE.

Dôležitou súčasťou nášho lezeckého pôsobenia sú naši partneri:
Miro – Sportrysy.sk, Icebreaker, JAMES a HK Jasná;
Jožo – HUDYsport, Beal, Martinus.sk a JAMES.

foto: Miro & Jožo
text: Jožo




KOMENTÁR K ČLÁNKU

MARMOLÁDSKA ODYSSEA V „40 ROKOV PRE FALIER 7c+“ [20. 8. 2012 20:58:26] - reagovať

NAJNOVŠIA

  • MARMOLÁDSKA ODYSSEA V „40 ROKOV PRE FALIER 7c+“ [amigo - 21. 8. 2012 19:26:51] - reagovať
    ...dobrý výkon za pár dní, gratulujem obom...zaujímavý je aj článok v Jamesáku o tejto ceste z hľadiska histórie prelezov...držím palce k dalším výkonom...
VŠETKY

  • MARMOLÁDSKA ODYSSEA V „40 ROKOV PRE FALIER 7c+“ [amigo - 21. 8. 2012 19:26:51] - reagovať
    ...dobrý výkon za pár dní, gratulujem obom...zaujímavý je aj článok v Jamesáku o tejto ceste z hľadiska histórie prelezov...držím palce k dalším výkonom...

 Vlado Linek © 1999 - 2020 Jozef Krištoffy