Blog    Galéria    Video    Kontakt    2 % z dane    Zasielanie noviniek  
  Index   Utorok 26.03.2019 » 183770 
PÁR DNÍ V HOTELI SUPRAMONTE, SARDÍNIA
11.06.2017 22:00 | 2386x

Hotel Supramonte.Začiatkom mája som sa s Mišom Baďom vrátil zo Sardínie, konkrétne z pomerne vážnej, 11 dĺžkovej cesty – Hotel Supramonte klasifikácie 10, (9-, 9+, 10, 10-, 10, 9, 8+, 9-, 8+/9-, 8+/9-, 7+). Tu je pár riadkov o tom ako sme tam dopadli, o ceste a samozrejme o tom, prečo som si vybral práve túto famóznu cestu. Hneď na začiatku musím spomenúť, že táto skvelá myšlienka bol nápad môjho trénera Peťa Slivku, keď sme ešte v zime dumali, aký cieľ si zvoliť na jar, ako prvý vrchol sezóny, a teda aj k čomu prispôsobíme prípravu. Hneď ako to povedal, som sa zamyslel a pomerne rýchlo som sa stotožnil s týmto skvelým nápadom a som veľmi rád, že som sa na to dal. Zároveň veľká vďaka patrí kamarátovi Mišovi Baďovi, ktorý so mnou celý, 11 dňový výjazd a lezenie v stene absolvoval, a nie vždy to teda bolo jednoduché. Taktiež vybavil, zabezpečil a zohnal množstvo potrebných informácií ešte pred odjazdom.

Pár slov k histórii cesty Hotel Supramonte 10
Cesta v Gola di Gorroppu na Sardínii bola urobená v roku 1998 Rolando-m Larcher-om  a Roberto-m Vigiani-m. Roku 2000 ju ako prvý RP pokoril Talian Pietro dal Prà a Slovinka Martina Čufar urobila v roku 2006 prvý ženský prelez. Niektorí lezci cestu prelezú počas jedného dňa, iní nocujú vo výklenku v skale - hoteli. Napriek tomu, že originálna verzia cesty má 11 dĺžok, mnohí lezci poslednú dĺžku klasifikácie 7+ vynechávajú (tomuto ja osobne nerozumiem, pretože táto dĺžka, si myslím, že je regulárnou dĺžkou, má záverečný štand a dá sa následne bez problémov zlaniť). Cesta Hotel Supramonte klasifikácie Fr 8b alebo 10 UIAA, ponúka náročné technické, ale zároveň aj silovo vytrvalostné lezenie v miernom previse a patrí medzi najkrajšie viacdĺžkové cesty na svete. Ako prvý, a zatiaľ jediný, ju preliezol štýlom OS Adam Ondra v roku 2008.

S Mišom som v ceste strávil dokopy 5 lezeckých dní. 6 dĺžok do 9- som poliezol OS a musím povedať, že ani v nich to nebolo o 2 krokoch, ale niektoré boli 40 metrov dlhé, so 7 isteniami a celú dĺžku sa liezlo. Žiadne tri kroky a easy. Ostatné dĺžky sa mi podarilo skrokovať a ujasniť si najproblematickejšie miesta a sekvencie. Prvá návšteva je vždy trochu jalová. Kým človek zistí kade sa to lezie, čo kde treba a vymyslí najobťažnejšie bouldre, stratí veľa času a energie. Po piatich dňoch v stene mám teraz oveľa jasnejšie o čo v ceste ide, a aj napr. o tom, že keď človek zo 4. štandu zlaní direct rovných 100 metrov až na nástup, skončí 25 metrov od steny. Proste lezenie ťahá za ruky a objem ťažkého a silového lezenia je tu naozaj neskutočný. Žiadne bruslenie po položených platniach. Na záver môžem už iba dodať, že sa nemôžem dočkať, kedy budem opäť v tejto skvostnej línií liezť. Je to pre mňa výzva.

Počas výjazdu a lezenia v stene sme používali:

Najlepšie lezečky aké poznám – La Sportiva Miura VS od Yak & Rysy.
Perfektné istítko a zlaňovátko Alpin Up, expresy, karabíny, sedačky a jumary od Climbing Technology.
Ľahké a odolné lano Beal Tiger s úpravou unicore a odolnosťou voči pádu cez hranu.
Kvalitné slnečné okuliare Julbo Race 2.0 a Explorer 2.0 od Trekland .
Raňajky a večere sme mali zabezpečené dehydratovanou stravou Travel Lunch, ktorá je naozaj ako z domácej kuchyne.
A v stene sme si dobíjali energiu prírodnými tyčinkami Marva, ktoré boli vždy tou pravou záchranou na štande pri pohľade na nasledujúcu dĺžku.




 Vlado Linek © 1999 - 2019 Jozef Krištoffy