Blog    Galéria    Video    Kontakt    2 % z dane    Zasielanie noviniek  
  Index » Blog   Utorok 26.03.2019 » 183769 
WILDER KAISER
19.08.2011 13:00 | 2844x | komentár: 0x

Pamätáte sa... koniec júla a už druhý týždeň úplne beznádejné počasie. Sedím si vo vlaku domov do Martina na ceste z totálne mokrej Alternatívky, kde som za dva dni vyliezol 4 ľahšie a mokré cesty. Noo... zase som sa previezol. Zvoní mi mobil... pozerám - Miro Peťo...

Miro: „Hej Jožo od nedele hlásia periódu troch pekných dní v Rakúsku vo Wilder Kaiser, ideš?“

Jožo: „Jasné... v nedeľu ideme, pondelok, utorok lezieme a v stredu teda domov. A bol si tam už?“

Miro: „Nie, a ty?

Jožo: „Nie (smiech)... ok, tak  bude aspoň sranda.“

 

Tak aj bolo, v nedeľu doobedu sme vyrazili. Podvečer sme už boli približne v 700 km vzdialenom Griesenau. So zapadajúcim Slnkom sme aj my zapadli do spacákov, pretože na druhý deň sme mali nastavený budík už na 5.30. Na poobedie hlásili možné prehánky a my sme nechceli riskovať, že hneď prvý deň nám v 340 metrov dlhej ceste „Spass 2000“ zmokne všetok vercaig.

  
Skoro ráno, pauza na ceste pod nástup cesty Spass 2000. / Úpätie cesty Spass 2000.

Ráno a vlastne celý deň, nebolo zrovna ideálne počasie, bola hmla, ktorá spôsobovala, že skala bola mierne vlhká. O tom by veľa vedel rozprávať Miro po vyonsajtovaní hneď prvej dĺžky – 45 metrov dlhého a vlhkého rajbasu. To bolo fakt kruté zoznamovanie sa s novou oblasťou. Celou cestou sme sa striedali vo vedení a všetky dĺžky sme preliezli OS team a následne TR + flash. Cesta Spass 2000 má síce len 8 dĺžok, ale zato 340 metrov lezenia. Jednotlivé dĺžky majú nasledovnú obtiažnosť: 8-, 7+, 7-, 8-, 7-, 7, 6+, 7. Pravdu povediac, po prvých troch dĺžkach sme veľmi očarení neboli, ale nasledovné dĺžky už boli podstatne krajšie. Po dolezení cesty nasledovalo zlaňovanie, ktoré nám zabralo asi hodinu a potom zostup k autu. Našťastie počasie sa zlepšilo a žiadne búrky neprišli.

  
Na začiatku cesty Spass 2000. / Jožo v 4. dĺžke cesty Spass 2000.

  
Miro v 6. dĺžke cesty Spass 2000.

  
Jožo v 5. dĺžke Spass 2000. / Miro v 8. dĺžke cesty Spass 2000.

Jedálny lístok na večeru po celodennom lezení musel byť bohatý, aby sme nasledujúci deň vládali, teda: vifón s chlebom, lečo s 12-timi vajcami, to všetko sme zapili pivom, ako dezert puding s piškótami a Miro si ešte našiel miesto a dotlačil jablkom :)

   

Človek je unavený a aj k tomu pivu je tažké sa prebojovať. / Východná stena Fleischbanku.

Večer sme sa rozhodovali, do čoho nasledujúci deň ísť. Po reálnom zhodnotení našich síl, mierneho unavenia a ďalších činiteľov, sme sa rozhodli pre 7 dĺžkovú, teda 300 metrov dlhú cestu „Bodenlos fur weicheier“ klasifikácie 9 (6, 8+, 9, 7, 8, 8+/9-, 6+). Musím poznamenať, že nástup do cesty normálnym tempom nám zabral skoro 2 hodiny a to sa  ide do riadneho strmáku. Fleischbank, stena v ktorej sme liezli, je orientovaná na východ, čo znamená, že už pred obedom je celá v tieni. Ráno zas na stenu vrhá tieň Predigtstuhl. Vďaka tomu sú tu celkom dobré podmienky na lezenie aj v lete. Klasifikácia vo Wilder Kaiser je dosť poctivá. Prvý zádrhel nám urobila hneď druhá dĺžka, ktorú som na OS neprerazil a Miro ju preliezol na druhý pokus, teda už to bolo len PP. Tretia a najťažšia dĺžka, traverz popod previs, s mizernými nohami, dosť silové a technické lezenie pustilo Mira len AF. Tu sme sa rozhodli, že sa k tejto dĺžke nebudeme vracať a pokúsime sa aspoň doliezť celú cestu. Musím priznať, že oproti Mirovi som nemal natrénovaný taký objem a má aj väčšie skúsenosti s charakterom lezenia v horách  a preto najťažšie dĺžky som nechal na neho. Štvrtú a piatu dĺžku sme preliezli na OS a šiestu, veľmi nepríjemnú 8+/9- dĺžku vyliezol Miro štýlom RK. Už sme mali dosť naponáhlo a preto som rýchlo naliezol do poslednej, siedmej dĺžky. Reku komín nadomnou a jedine jeden nit kúsok nad štandom... fúúú, celkom som sa aj zapotil, kým som sa vyškriabal až hore. Cestu sme po skoro 10-tich hodinách lezenia doliezli okolo 20. hodiny, ďalšiu hodinu sme potom zlaňovali a k autu sme dorazili niečo po 22 hodine. Veľmi výreční sme vtedy už neboli, najedli sme sa a unavení zaliezli do spacákov.

  
Jožo v 2. dĺžke cesty Bodenlos fur weicheier.

  
Na vrchole p dolezení cesty Bodenlos fur weicheier, už aby sme boli dole. / A už fičíme dolu.

Na druhý deň ráno sme sa už iba pobalili a spokojní i unavení sme fičali domov. Vraj už aj u nás na Slovensku je konečne dobré počasie...

  
Chata Griesner Alm. / Miro hľadiaci na stenu Fleischbanku, z ktorej sme sa práve vrátili.

 

text: Jožo Krištoffy
foto: Miro Peťo a Jožo Krištoffy





KOMENTÁR K ČLÁNKU

WILDER KAISER [19. 8. 2011 13:26:51] - reagovať
 Vlado Linek © 1999 - 2019 Jozef Krištoffy