Začiatkom minulého roku som po prvýkrát navštívil úžasnú tureckú oblasť Geyikbayiri. Vtedy sme si na konci výjazdu, pri poslednom pivku, večer pred odchodom, všetci štyria povedali, že sa sem o rok znovu vrátime.

Leziem už nejaký ten rok a precestoval som okrem slovenských skál aj nemálo oblastí v zahraničí. Naše skaly nie sú najhoršie a v poslednom čase nám tu pribúda pomerne dosť veľké množstvo ciest a čo je pozitívne, aj v tých ťažších stupňoch obťažnosti. A práve z tohto dôvodu mi nedalo nenapísať zopár myšlienok a trochu popolemizovať o spôsobe a vývine etiky v našich oblastiach.

Už dávnejšie sme s Peťom Doležajom rozmýšľali, kde by sme mohli ukončiť tohtoročnú sezónu. Nakoniec duel so španielskym protivníkom vyhrala svetoznáma lezecká mekka Kalymnos v Grécku. Je to malý ostrov neďaleko ostrova Kos blízko tureckej pevniny.

Na 15. septembra pripadá sviatok. Tento rok to vyšlo na štvrtok, piatok dovolenka a predĺžený víkend je reálny. S Mirom Peťom sme rozmýšľali ako túto, jednu z posledných možností na návštevu stredných hôr, využijeme. Pridali sa k nám aj Milan Ladňák a Maťo „Lojzo“ Kováč z Martina. Auto plné, všetko dohodnuté až na jednu vec...

V lete som si vyskúšal projekt Peťa Zingora nazvaný Dr. House, ktorý sa nachádza na Harmanci, úplne v pravo - jedna z posledných ciest v platni. Cesta začína asi 15 metrov vysokým predskalím. Kvázi to ani nemusíme rátať do cesty. Z police už začína mierne previsnutá, asi 15 metrov vysoká platňa.