V horolezeckej oblasti Havrania skala pri Necpaloch sa aj počas tohto roku naplno pracovalo na údržbe jestvujúcich lezeckých ciest ako aj na tvorbe nových.

V mene Horolezeckého klubu NEOLIT Martin by som Vás rád požiadal o podporu našej činnosti a prevádzkovania našej lezeckej steny v Kine 1. máj vo Vrútkach, a to poukázaním sumy do výšky 2 % zaplatenej dane z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby za rok 2019 nášmu klubu.

Prásk, prásk, prásk. Trikrát rýchlo za sebou udrel blesk do vrcholu, ktorý bol nad nami asi 70 metrov. Stojíme s Manom na štande pod snehovým žľabom a vystrašene na seba pozeráme. Sme vo výške skoro 5200 m a okolo nás zúri snehová búrka. To sa mi asi len zdá!

Do Necpal, na Havraniu skalu som sa toho roku dostal až začiatkom leta. Najprv boli iné ciele, a neskôr popri robote a organizovaní expedície do Kirgizska som veľa času na lezenie nemal, a keďže to tu mam za domom, tak to bola sem-tam prijateľná alternatíva. V prvom rade som sa pozrel do projektu z minulého roku, kde mi už dlhšiu dobu viselo lano v hodne zlom stave.

Začiatkom mája som sa s Mišom Baďom vrátil zo Sardínie, konkrétne z pomerne vážnej, 11 dĺžkovej cesty – Hotel Supramonte klasifikácie 10, (9-, 9+, 10, 10-, 10, 9, 8+, 9-, 8+/9-, 8+/9-, 7+). Tu je pár riadkov o tom ako sme tam dopadli, o ceste a samozrejme o tom, prečo som si vybral práve túto famóznu cestu.